Ako kreacionisti vyvracajú evolúciu

Animované video s názvom Evoluce? je pre mňa niečo ako Dumbledorova spomienka na prvé stretnutie s Voldemortom. Evolúcia a prehistorický svet ma zaujímali už odmala. Po nejakom čase študovania vývoja života na Zemi som zistil, že aj po vyše 150 rokoch stále existujú oponenti Darwinovej evolučnej teórie. Išlo práve o spomínaný film a moje zdesenie sa opisuje len ťažko. Pochybovať o existencii evolúcie je skrátka rovnaké, ako popierať guľatosť Zeme alebo jej vnútornú stavbu z jadra, plášťa a kôry (ktorá je podľa môjho úsudku ešte ľahším cieľom ako evolúcia).

Niet sa však čomu čudovať. Nech sme akokoľvek vyspelá civilizácia, vždy sa nájdu jedinci spochybňujúci pravdivosť návštevy Mesiaca, guľatosť Zeme a, bohužiaľ, aj miliardy rokov trvajúcu históriu života. Niektorých ľudí skrátka nepresvedčíme, ani keby vynájdeme stroj času a vrátime sa do minulosti. (Koniec koncov, aj keď sme sa vďaka technologickému rozvoju dostali až na orbitu našej planéty, odkiaľ jej guľatosť môžeme elegantne pozorovať, stále sa nájde mnoho ľudí veriacich v plochú Zem.) Moja činnosť preto nemá presvedčiť kreacionistov o pravdivosti evolúcie, ale skôr zabezpečiť, aby bežní ľudia neprepadli konšpiračným teóriám, akou je viera, že Biblia opisuje skutočnú históriu sveta a vedecká komunita nás všetkých napcháva klamstvami.

Keďže ide o prvý príspevok, v ktorom sa venujem kreacionizmu, symbolicky sa vrhnem na spomínaný film Evoluce?. Vyjadrovať sa budem len k častiam, ku ktorým mám čo povedať. Scenár videa som si dovolil prekladať do slovenčiny. Pre porozumenie kontextu je vhodné si video najskôr pustiť a potom pokračovať v čítaní.

Video zachytáva rozhovor akéhosi záhadného kreacionistu, ktorého označujem ako hlas, s vedcom. Prvou zásadnou chybou je nedostatočná (v podstate nijaká) autenticita, pretože diskusia je vytvorená podľa scenára napísaného popieračom evolúcie. Podsunuté argumenty vedca, ako uvidíte, nereprezentujú nič iné, ako predstavu kreacionistov o vedeckej komunite.

Vedec: „Tak to pardon, rozprávky pred spaním tu počúvať nehodlám, ja som vedec.“

Hlas: „Prečo rozprávky?“

Vedec: „Pretože viem, že v tej Biblii sa píše, že Boh stvoril človeka v jeho súčasnej podobe, ale ja viem, že som sa do súčasnej podoby vyvinul.“

Autori videa zrejme chceli povedať, že človek je buď veriaci a verí v stvorenie, alebo ateista a je zástancom evolúcie. Je ale mnoho veriacich ľudí, ktorí s evolúciou nemajú problém. Prejdem ale na nejaké konkrétne argumenty, ktoré video predkladá proti evolučnej teórii.

Hlas: „Áno, v zemi je mnoho skamenelín zvierat, ale niektoré vyzerajú podobne ako tie dnešné, iné sú len niekedy väčšie. Alebo sú tam zvieratá, ktoré už vyhynuli, ale ako vieme, že boli našimi predkami?“

Mám hneď niekoľko problémov s týmito dvoma vetami. Tvrdenie, že niektoré fosílne druhy vyzerajú podobne ako tie dnešné alebo sú len väčšie, je veľmi zjednodušujúce. Ako príklad je uvedený obrázok slona a mamuta. Zrovna evolúciu chobotnáčov však máme zdokumentovanú dokonale, od Moeritheria cez deinotérovité, gomfotérovité, mastodony až po mamuty a súčasné slony. Vo videu to vyznie, akoby paleontológovia našli jeden druh mamuta a na základe toho si domysleli, že sa slony nejako vyvíjali. V reťazcoch, ako je vývoj slonov, je ťažké určiť, kde sa končí zviera vyzerajúce „podobne ako tie dnešné“. To platí aj pre evolúciu veľrýb, koní, vtákov či štvornožcov.

Evolúcia chobotnáčov. (zdroj)

Pri vete „Alebo sú tam zvieratá, ktoré už vyhynuli, ale ako vieme, že boli našimi predkami?“ sa vo videu objavia dinosaury. Neviem, prečo sa rozhodli dať tam práve túto skupinu. Rozumiem, že ide o najznámejšie vyhynuté tvory (nie celkom, vtáky sú ich prežívajúcou líniou), ale nikto netvrdí, že boli našimi predkami. Prečo tam nie sú napríklad nejaké druhy z kladu Hominini? Okrem toho, žiaden vedec netvrdí, že určitý vyhynutý tvor je na 100% náš priamy predchodca.

Hlas: (reč je o medzičlánkoch) „A našli sa?“

Vedec: „No, niečo sa našlo. Napríklad toto je Acanthostega. A tu Tiktaalik.“

Hlas: „Našli sa ale iba ich úlomky, ktorých niekdajšia podoba môže byť dielom evolučnej fantázie.“

               Pojem medzičlánok sa v kruhoch vedy príliš nepoužíva. Možno preto, že je nezmyselný. Pravdepodobne je tým vo videu myslený nejaký druh s pozoruhodnou mozaikou starobylých a pokročilých znakov. Dokonca aj takýchto druhov poznáme kvantá. Problém je, že každý druh má nejakú zmes znakov a pomocou kladistických metód sa dá určiť jeho pozícia na fylogenetickom strome.

Ak je medzičlánkom myslený akýkoľvek druh, ktorý sa vyvinul v iný, potom sú medzičlánkami úplne všetky druhy, z ktorých, pretým než vyhynuli, vznikli nové druhy, alebo vymreli priamo pseudoextinkciou (ak sa vyvinuli v nový druh, ten starý vlastne „vyhynul“). K medzičlánkom patria aj všetky jedince prstencových druhov (mlok Ensatina sp., čajky striebristé a tmavé) s výnimkou okrajových populácií, ktoré sa v bode stretu nemôžu plodne krížiť.

„Našli sa ale iba ich úlomky, ktorých niekdajšia podoba môže byť dielom evolučnej fantázie.“ Čo tým autori mysleli? Že ak sa našla kostra rodu Tiktaalik, paleontológovia ju preskúmali len povrchne, domysleli si jej podobu a vlastne tak klamú verejnosť? Tiktaalik má ďaleko od toho, aby bola jeho rekonštrukcia len fantáziou vedcov. Poznáme väčšinu jeho kostry, našlo sa viacero jedincov, na fosíliách je dobre vidno starobylé (romboidné šupiny, dermálne lúče na okrajoch násadcov plutiev, prítomnosť vnútorných žiabier) i pokročilé (plochá lebka s očnicami v dorzálnej polohe, separácia lopatkového pletenca od lebky umožňujúca vznik pohyblivého krku, strata operkulárnych kostí, masívny humerus, elementy homologické s distálnymi kosťami končatiny) znaky. Prečo teda roky štúdia kostier bazálnych zástupcov kladu Tetrapodomorpha označujú fantáziou? Nie náhodou preto, že o výskume devónskych krytolebcov toho veľa nevedia?

Hlas: „Každopádne, nemalo by ich byť nájdených oveľa viac? Na to, koľko sa v skamenelinách nachádza hotových druhov, je tých prechodných obrovský nepomer.“

Vedec: „Je treba ešte kopať.“

Hlas: „Od dôb Darwina je tomu skoro dvesto rokov. A archeológia je ešte starší odbor. Nie je to divné, že sa múzeá netopia v skamenených medzičlánkoch?“

Vedec: „Ja som optimista. Raz budú.“

Hlas: „A sme zase u viery.“

               Neviem, odkiaľ autori videa nabrali pojem „hotový druh“. Ide o absolútne nepochopenie evolúcie. Druhy sa nedelia na prechodné a hotové, to svedčí jedine o antropocentrickom pohľade autorov videa na svet, o ničom inom. Tiktaalik podľa takéhoto škatuľkovania nebol „hotový“? Bol len v nejakom nezmyselnom štádiu prechodu? Absolútne nie. Jeho životný štýl mohol pripomínať bahníky, lezce, plutváne či obojživelníky. Bol dostačujúco prispôsobený prostrediu, v ktorom žil. Išlo o, ako to vo videu nazvali, „hotový druh“. Každý jeden druh je „hotový“, každý článok reťazca organizmov od bazálnej násadcoplutvej ryby k štvornožcovi bol „hotový“. Evolúcia neprechádza cez nezmyselné, nehotové aritmetické priemery predka a potomka. Samozrejme, výraz „hotový“ je stále len nami zostrojené slovo, ktoré odráža náš subjektívny pohľad. Príroda nič také nepozná a evolúcia neplánuje dopredu, preto nemá zmysel hovoriť o tom, či je nejaký druh „hotový“, alebo nie.

               Keďže pojem „prechodný článok“ v tomto videu znamená organizmus nesúci zaujímavú zmes pleziomorfných a apomorfných znakov, naozaj takých ukážkových (ako napr. Tiktaalik) nemáme veľa. Ako príklad použijem prechod z primitívnych, plazom podobných blanovcov k cicavcom. Nenašli sme niečo ako jaštericu, ktorá má uši a polovicu tela pokrytú srsťou. Namiesto toho sme ale našli stovky druhov, ktoré začínajú jaštericiam podobnými synapsidmi s jednou spánkovou jamou a končia primitívnymi mezozoickými cicavcami. Ani jeden nepripomína chiméru plaza a cicavca, teda laickú predstavu prechodnej formy medzi plazom a cicavcom. V novinách sa preto neobjavujú titulky „Našiel sa nový medzičlánok medzi plazmi a cicavcami!“ pri opísaní nového druhu pelykosaura alebo bazálneho cynodonta. V človeku, ktorý sa neorientuje v paleontológii stavovcov, to preto môže vyvolať dojem, že postupné anagenetické zmeny nie sú na fosílnych druhoch viditeľné, pretože máme málo učebnicových prechodných článkov.

               „Ja som optimista. Raz budú.“ Nielenže je zlé tvrdenie, že jednotlivé anagenetické zmeny v rôznych líniách sú aj dnes terra incognita (ako tomu bolo tak pred 150 rokmi), teraz už aj postava vedca priznáva, že veda o nich nevie a evolúcia tak nie je dokázaná. K tomu dodáva, že verí v ich objavenie v budúcnosti. To je znakom toho, že kreacionisti chcú stiahnuť evolučných biológov na seberovnú úroveň. To sa im ale nepodarí vymýšľaním si argumentov, ktoré by si želali, aby zástancovia evolúcie používali. Všetko, čo potrebujeme k dokázaniu evolúcie, už dávno máme – v embryológii, genetike, anatómii a dokonca (podľa mňa najdokonalejšie) aj vo fosílnom zázname, čo by vedeli, keby mali toľko chochmesu zistiť si o ňom niečo. Asi každý, dokonca aj mladšia veková kategória, vie o nejakých australopitekoch, o druhoch Homo habilis, Homo erectus či o neandertálcoch. Samozrejme si nemyslím, že autori filmu o nich nevedia. Pravdepodobnejší variant je, že ich pre istotu nespomenuli vôbec. O tom, že sa od tohto bodu tvária, akoby vôbec nemáme pár sekúnd predtým spomenuté kostry rodov Tiktaalik a Acanthostega, už radšej ani nehovorím.

„A zase sme u viery.“ Od fosílneho záznamu šikovne prekľučkovali až k záveru, že vedci vlastne len veria, že raz fosílie potvrdia evolúciu. Ak si to skutočne o vedcoch kreacionisti myslia, je mi ich úprimne ľúto.

Mimochodom, zámena paleontológie s archeológiou celkom pekne ilustruje mieru vzdelania autorov v oblastiach, ktoré sa snažia vyvrátiť.

Hlas: „A čo taký prechodný článok z plaza na vtáka? Máme nejaký zachovaný dôkaz šupiny, ktorá by sa menila v perie?“

Vedec: „Konkrétne toto práve... nie.“

        Tu môžete vidieť ukážku manipulácie. Prechodných článkov z plaza na vtáka (pod pojmom prechodný článok mám stále na mysli organizmus nesúci zaujímavú zmes pleziomorfných a apomorfných znakov) máme mnoho. Negatívna odozva vedca na prechodné štádium medzi šupinami a perím akoby odpovedá aj na prvú otázku a spochybňuje existenciu vôbec nejakých prechodných článkov medzi plazmi a vtákmi. Čo sa týka šupín a peria, je to mierne inak. Perie sa totiž s najväčšou pravdepodobnosťou nevyvinulo z typických plazích šupín, takže niečo ako „polo-šupinu, polo-pero“ ani nečakáme. Pero vzniklo z nerozvetveného dutého vlákna, ktoré sa rozpadlo na „trs“ niekoľkých menších (pripomínajúcich páperie), vytvorilo centrálnu oporu v podobe kostrnky a po bokoch vyrastali jednotlivé vlákenká (vetvičky). Z nich sa odvetvili proximálne a distálne lúče (na nich vznikli malé háčiky), ktoré zaistili súdržnosť zástavice a pri letkách vznikla asymetria. Všetky tieto kroky sú vo fosílnom zázname prítomné. A to u dinosaurov. Vtáky totiž nepochádzajú z jašteríc či krokodílov (čo si autori videa predstavujú, ako sa neskôr ukáže). Spadajú hlboko do kladu Dinosauria. Poznáme mnoho operených dinosaurov a teropódy (hlavne skupina Maniraptora, kam patrí napríklad známy Velociraptor) vykazujú veľa anatomických podobností s vtákmi. Poďme sa teraz pozrieť, ako debata o vtákoch vo videu dopadne.

Porovnanie kostier rodov Archaeopteryx (hore) a Velociraptor (dolu). (zdroj1, zdroj2)

Hlas: „A čo taký prechodný článok z plaza na vtáka? Máme nejaký zachovaný dôkaz šupiny, ktorá by sa menila v perie?“

Vedec: „Konkrétne toto práve... nie. Ale máme nádhernú ukážku vyhynutého archaeopteryxa.“

Tu môžete jasne vidieť, aký majú kreacionisti prehľad o fosílnom zázname. (Z nejakého dôvodu si myslia, že Archaeopteryx je jediný živočích nesúci zmes pleziomorfných znakov plazov a apomorfných znakov vtákov. To ale znamená zaspatie v paleontológii na niekoľko desaťročí.)

Hlas: „Pokiaľ viem, bol klasifikovaný súčasnými biológmi ako druh vtáka. A na jeho fosílii nie je vidieť žiadna premena šupiny na perie.“

Do týchto dvoch viet dokázali natlačiť toľko nezmyslov, že ani neviem kde začať. Je úplne jedno, ako je klasifikovaný, pretože na Linnéovskej klasifikácii dávno nezáleží. Dnes sa už organizmy nezačleňujú do umelo vytvorených skupín. Hľadáme vzťahy medzi nimi a vytvárame tak fylogenetický strom, ktorý odráža reálny historický proces štiepenia jednotlivých evolučných línií. Každú vetvu na ňom si môžeme nejak pomenovať. Napríklad vlk patrí do vetvy nazvanej cicavce. Tá sa však ďalej štiepila a vlk teda leží taktiež na vetve šelmy, ktorá stále spadá pod skupinu cicavce. Analogicky je to aj s vtákmi. Vyvinuli sa z plazov, konkrétne z maniraptorných dinosaurov. Sú stále len vetvou plazov a dinosaurov. Z toho vyplýva, že je irelevantné, či Archaeopteryx vtákom je, alebo nie. V oboch prípadoch patrí medzi plazy (rovnako ako všetky súčasné vtáky). Takže keď ho vedci klasifikujú ako rod vtáka, nerobí to z neho o nič menšieho plaza. V súčasnej dobe dokonca veľmi nezáleží ani na tom, či je to vták alebo nie. Vedci sa totiž tak nejak nemôžu dohodnúť, čo je skupina vtáky (Aves) zač. Podľa niektorých by malo ísť o skupinu zahŕňajúcu všetky dnes žijúce vtáky, ich posledného spoločného predka a všetkých jeho potomkov (Neornithes), podľa ktorej by Archaeopteryx vtákom nebol. Podľa iných by mala byť synonymom pre skupinu Avialae, čo by znamenalo, že Archaeopteryx vtákom je. Inými slovami – ak si vetvu, do ktorej patrí, nazveme vtáky, vtákom bude, ak nie, vtákom nebude. Je to čisto záležitosť nomenklatúry, ktorú si vymýšľajú ľudia, aby sa v tých všetkých tvoroch nejak vyznali. Na čom teda záleží? Na jeho „fylogenetickej pozícii“ voči ostatným druhom. Podľa väčšiny štúdií leží na báze skupiny Avialae, čiže je vtákom bližšie príbuzný ako deinonychosaurom. To však nevylučuje, že si mohol ponechať (a aj si ponechal) mnoho pleziomorfných znakov a spomínaným deinonychosaurom sa tak mohol podobať oveľa viac. A podľa niektorých štúdií je skutočne viac príbuzný velociraptorovi, ako vtákom. V súčasnej dobe sa viac a viac paleontológov zhoduje na tom, že Archaeopteryx je vlastne „obyčajný“ maniraptor, ktorý akurát vedel lietať. Keby je jeho umiestnenie na báze Avialae pravdivé, nič to nemení na tom, že sa jednalo v podstate o obyčajného dinosaura. Rovnako ako tvrdenie, že latiméria je bližšie príbuzná cicavcom ako lúčoplutvým rybám, z latimérie (ktorá má mnoho pleziomorfných znakov, rovnako ako Archaeopteryx) nerobí automaticky štvornožca. Ide skrátka o rybu, ktorá je štvornožcom bližšie príbuzná ako napríklad kapor. Tvrdiť, že Archaeopteryx je vták bez akejkoľvek spojitosti s plazmi, lebo bol klasifikovaný súčasnými biológmi ako druh vtáka, je nesprávne, lebo vtáky sú zároveň plazmi a navyše súčasnými biológmi klasifikovaný ako vták nebol.

„A na jeho fosílii nie je vidieť žiadnu premenu šupiny na perie.“ Kontúrové perá boli prítomné už na báze skupiny Pennaraptora, čiže sa nachádzali u oviraptorosaurov či dromeosaurov (okrem druhov, ktoré ich druhotne stratili). Asymetrické perá sú taktiež známe u niektorých dromeosaurov (napríklad Microraptor). Očakávať, že na fosílii rodu Archaeopteryx nájdeme „polo-šupiny, polo-perie“, je preto nemúdre. Perie sa nevyvinulo z plazích šupín a ak chceme nájsť vo fosíliách prvotné štádiá peria, mali by sme ich hľadať na báze skupiny Dinosauria, nie u vysoko odvodených eumaniraptorov, ktoré už kontúrové perá dávno mali. Hovoriť, že Archaeopteryx nie je prechodný článok (verím, že už viete, čo tým slovným spojením myslím aj bez toho, aby som to stále rozpisoval), lebo na jeho fosílii nie je vidieť žiadna premena šupiny na perie, je ako tvrdiť, že Australopithecus nie je prechodný článok, lebo na jeho fosílii nie je vidieť plutvu, ktorá sa mení na končatinu. Toto bol trochu extrémny príklad, ale už snáď chápete problém, ktorý mám s týmto tvrdením. Z archaeopteryga robí primitívneho tvora celá škála pleziomorfií, napríklad stále viditeľné obe spánkové jamy, dlhý chvost, neprítomnosť kýlu na hrudnej kosti (vlastne neprítomnosť osifikovanej hrudnej kosti), žiadne dozadu smerujúce výbežky na rebrách, hyperextenzibilný pazúr na druhom prste nohy (akým klopkal o podlahu velociraptor z Jurského parku), antorbitálne okno, panvové kosti oveľa podobnejšie maniraptorom ako vtákom, žiaden tibiotarsus, žiaden tarsometatarsus či tri voľné prsty na prednej končatine. A Archaeopteryx nie je ani zďaleka jediným dinosaurom, ktorý poukazuje na dinosaurí pôvod operencov. Ešte je tu Anchiornis, Xiaotingia, Aurornis, Eosinopteryx, Pedopenna, Rahonavis, Zhongornis, Fukuipteryx, Jeholornis, Sapeornis, Confuciusornis a mnoho ďalších.

Vedec vo videu (samozrejme) nevysvetlí, ako to skutočne je. Odvetí iba: „To je u jedinca ťažké postrehnúť. Všetko prebiehalo v nepatrných zmenách milióny rokov.“ Opäť a znova sa ukazuje, že scenár k videu písali kreacionisti. A ja znovu opakujem, že ak si myslia o vedcoch, že sa obhajujú takto primitívnymi frázami, je mi ich úprimne ľúto. Ale ešte nekončíme. Skončilo sa totiž čosi ako predposledné dejstvo a mali by sme sa pripraviť na epické finále.

Vedec: „Prežíva a vyvíja sa len jedinec a jeho potomkovia, ktorí sú lepšie prispôsobení okoliu než tí ostatní. Ich stavbu tela ovplyvňuje len to, čo je pre nich prospešné.“

Hlas: „A ako by bolo podľa tejto teórie prospešné takému prechodnému článku z plaza na vtáka niečo ako sčasti končatina, sčasti krídlo? Nestáva sa práve táto nehotová časť pre tvora nevýhodou? Ťažko by tento vtákojašter unikal nepriateľovi, keď lietať ešte nevedel a utekať po štyroch už mu veľmi nešlo. Ideálna korisť, nezdá sa vám?“

Vedec: „Vidíte to moc pesimisticky.“

               „A ako by bolo podľa tejto teórie prospešné takému prechodnému článku z plaza na vtáka niečo ako sčasti končatina, sčasti krídlo?“ Končatiny s proporciami vtáčích krídel mali už niektoré maniraptorné dinosaury. Hoci nelietali, mali na predlaktí rad kontúrových per. Ich využitie nie je zrejmé, mohlo ísť o excesívnu štruktúru vzniknutú pohlavným výberom. Iné druhy maniraptorov, ako už spomenutý Microraptor, ich mohli používať k pasívnemu kĺzavému letu (mnoho maniraptorov žilo na stromoch). Archaeopteryx mal lopatkovú oblasť podobnejšiu jeho predkom než súčasným vtákom a mávnutie krídlom u neho pripomínalo skôr chňapnutie po koristi.

               „Nestáva sa práve táto nehotová časť pre tvora nevýhodou?“ A sme doma. Ktorý evolučný biológ alebo paleontológ kedy povedal, že v určitom štádiu bolo krídlo „nehotové“? Každý jeden medzičlánok bol funkčný, čo by autori videa vedeli, ak by mali aspoň potuchy o fungovaní evolúcie. Podľa jednej z najpravdepodobnejších hypotéz bolo pero najskôr štruktúrou na predvádzanie či termoreguláciu, neskôr na spomaľovanie pádu, postupne na plachtenie a nakoniec vďaka mávaniu krídel dosiahli vtáky schopnosť aktívneho letu. Žiaden nezmyselný, nehotový priemer medzi kráčavou (u dvojnohých maniraptorov ani nebola kráčavá) končatinou a vtáčím krídlom.

               „Ťažko by tento vtákojašter unikal nepriateľovi, keď lietať ešte nevedel a utekať po štyroch už mu moc nešlo.“ Aktívne lietať nevedel, ale liezol po stromoch a dokázal plachtiť. Táto veta mimo to opakovane potvrdzuje nevzdelanosť autorov videa v paleontológii. Vtákojašter je totiž pomenovanie pre úplne inú skupinu plazov, pterosaury. Tie nemajú s pôvodom vtákov nič spoločné. Slovné spojenie utekať po štyroch jasne odzrkadľuje ich predstavu o jaštericiach ako predkoch vtákov. Skutoční predchodcovia vtákov, maniraptorné dinosaury, boli v skutočnosti bipédni.

               Tieto argumenty vedec zaklincuje vetou „Vidíte to moc pesimisticky.“. Toto je totiž kreacionistická predstava o vedcoch študujúcich históriu života – už im dochádzajú argumenty a aj napriek tomu sa zubami-nechtami držia svojej teórie. Bohužiaľ, pri podobných konfrontáciách to býva skôr naopak.

Hlas: „Niektoré orgány a ich správna funkcia je pre niektoré zvieratá životne dôležitá. Napríklad netopier. Aby mohol správne lietať a loviť potravu, potrebuje, aby bol jeho sonar plne funkčný. Keby kvôli postupnému vývoju len sčasti nefungoval, znamenalo by to pre neho smrť.“

Vedec: „Jedna lastovička jar nerobí.“

               Týmto príkladom autori videa odkazujú na neredukovateľnú komplexitu, o ktorej som na YouTube kanáli robil samostatné video. Netopiere by boli pekný príklad, nebiť toho, že tieto cicavce vlastnia aj oči. Keďže pri vzniku skupiny Chiroptera už vzdušný priestor zaberali vtáky, začala sa u netopierov vyvíjať nočná aktivita. A vtedy prišiel na rad postupný vznik echolokácie. Netopiere neboli vždy odkázané len na ňu. Dokonca aj dnešné kalone (Megachiroptera) používajú ultrazvukové signály len vzácne a v temnote nočného prostredia sa orientujú pomocou obrovských očí.

               Zrejme nevzdelaný vedec vo videu napriek tomu prizná, že tento argument u netopierov platí. Mám pocit, že sa pohybujem v kruhoch – zas a znova sa ukazujú kreacionistické predstavy o evolučných biológoch.

Hlas: „Lenže orgánov, ktoré nejdú takto narušiť, je mnoho.“

               Postupne sa ukazujú obrázky oka, baktérie s bičíkom (alebo spermie, nie som si istý), srdca, ucha a červených krviniek. Vývoj prvých dvoch som rozobral v spomenutom videu. Ak je na druhom obrázku spermia, zrejme tým autori odkazujú na pohlavné rozmnožovanie. Vývoj sexuálnej reprodukcie, od nepohlavného rozmnožovania cez izogamiu až po oogamiu, máme pekne zdokumentovaný napríklad u rias skupiny Chlamydomonadales. Primitívne štádiá srdca s nepredelenými komorami pozorujeme v iných triedach stavovcov. Vznik ucha zo spirakulárnej štrbiny a kostičiek strmienok, kladivko a nákovka zo žiabrového oblúka a kostí čeľustného kĺbu máme vo fosíliách zdokumentovaný perfektne. Neviem presne, čo je myslené červenými krvinkami, ale napríklad evolúcii takého hemoglobínu sme už tiež prišli na kĺb.

Hlas: „Potom je tu ďalšia otázka: Mala prvá ryba, čo vyliezla na súš, pľúca alebo žiabre? Ak mala žiabre, tak by vo chvíli, keď sa dostala na súš, začala lapať po dychu a zahynula. Ak mala pľúca, prečo došlo k vývoju pľúc pod vodou, keď ich k ničomu nepotrebovala?“

Vedec: „Vývoj, postupný vývoj. A miliardy rokov!“

               Táto časť je čistý nonsens. „Mala prvá ryba, čo vyliezla na súš...“ Prvé štvornožce vlastniace končatiny s prstami boli stále prevažne vodné organizmy, terestriálnemu spôsobu života sa začali prispôsobovať až neskôr. Končatiny sa vyvinuli v akvatickom prostredí ako veslá a kormidlá. Žiadna ryba preto na súš nevyšla. Zástupcovia skupiny Tetrapodomorpha predchádzajúci štvornožcom, ako bol Tiktaalik či Elpistostege, mohli ojedinele podnikať krátke výlety na súš, podobne ako niektoré súčasné ryby.

               „Mala prvá ryba, čo vyliezla na súš, pľúca alebo žiabre?“ Autori videa zrejme predpokladajú, že živočích nemôže mať naraz žiabre a pľúca. To je nesprávny predpoklad. Stačí sa pozrieť na súčasné bahníky či plutváne. V oboch prípadoch vidíme ukážku vlastníctva vnútorných žiabier súčasne s pľúcnymi vakmi. Niektoré lúčoplutvovce (napr. šťukovce) si dokonca pomáhajú dýchaním pomocou plynového mechúra, ktorý je vlastne modifikovaným pľúcnym vakom. Tým sa dostávame k ďalšej otázke.

               „Ak mala žiabre, tak by vo chvíli, keď sa dostala na súš, začala lapať po dychu a zahynula.“ Zrejme áno, za predpokladu, že nemala iný dýchací orgán. Ten ale mnohé ryby majú.

               „Ak mala pľúca, prečo došlo k vývoju pľúc pod vodou, keď ich k ničomu nepotrebovala?“ Autori videa sú si nejak istí, že ryby ho k ničomu nepotrebujú. Taký bahník rodu Lepidosiren a Protopterus ale prečkáva obdobie sucha zahrabaný na dne vyschnutej vodnej plochy. V tomto stave dýcha výlučne atmosférický kyslík. Lepidosiren je dokonca na pľúcnom dýchaní tak závislý, že aj počas obdobia dažďov je nútený občas sa nadýchnuť vzdušného kyslíka. Ak by bol dlhšiu dobu držaný pod vodou, utopil by sa ako akékoľvek suchozemské zviera, a to aj napriek tomu, že vlastní žiabre. Ide zrejme o pomôcku na prežitie v nejakej zatuchnutej bažine s nedostatočne okysličenou vodou. Navyše, pľúcne vaky bahníkov sa vytvárajú z rovnakej vychlípeniny tráviacej sústavy, ako pľúca štvornožcov. Okrem toho sú dvojdyšné ryby podľa molekulárnych a anatomických znakov najbližšou žijúcou príbuznou skupinou štvornožcov. Zaujímavá náhodička, nie? So vznikom končatín mohli štvornožce postupne dobývať súš a vtedy nastal rozvoj pľúcnych vakov, ktoré už mali nachystané od čias ich rybacích prapredkov.

Schéma obehovej sústavy násadcoplutvej ryby Lepidosiren paradoxa. Povšimnite si prítomnosť žiabier a pľúc zároveň. (zdroj)

Akoby už táto veta nebola dosť vzdialená od pravdy, najbazálnejšie lúčopluvté ryby, plutváne, majú dýchacie vaky. Čo to znamená? Ryby (pod týmto pojmom mám na mysli skupinu Osteichthyes) sa delia na dve vetvy: násadcoplutvovce (kam patria latimérie, bahníky a štvornožce) a lúčoplutvovce (kam patria všetky ostatné ryby, napríklad kapor, šťuka či pstruh). Keďže príslušníci oboch týchto skupín (u lúčoplutvých rýb len bazálni) pľúcne vaky majú, môžeme predpokladať, že sú homologické a posledný spoločný predok rýb ich mal taktiež. Plynový mechúr odvodenejších lúčoplutvých rýb je vlastne len modifikácia jedného z pľúcnych vakov. Z tohto všetkého vyplýva, že predok súčasných rýb pľúcne vaky mal, a teda ryba v „defaultnom stave“ pľúca mať má, čo celkom podráža nohy predstave autorov videa.

               A ako si s otázkou poradila podľa kreacionistických predstáv zhotovená postava evolucionistu? „Vývoj, postupný vývoj. A miliardy rokov!“ Že ma to neprekvapuje... Odpoveď s nulovou výpovednou hodnotou zdobí aj menšia čerešnička na torte. Vývoj pľúc totiž netrval miliardy rokov, skôr milióny, desiatky miliónov alebo, ak chceme byť prísni a prejsť od prvého zárodku vydutiny hltana po moderné pľúca s alveolami, nanajvýš stovky miliónov rokov, ale určite nie miliardy. Opakovane sa ukazuje, že autori videa plávajú v neznámych vodách.

Hlas: „Podľa vás evolúcia stále prebieha?“

Vedec: „Áno, kto by ju zastavil, prirodzený výber ju ženie stále ďalej a ďalej!“

Hlas: „A zhodneme sa na tom, že tu dnes žije obrovské množstvo zvierat – rýb, obojživelníkov, plazov, cicavcov, vtákov...“

Vedec: „Áno.“

Hlas: „Keď ale tvrdíte, že sa všetky do súčasného stavu vyvinuli a hlavne stále sa vyvíjajú ďalej, ako to, že tu okolo nás každodenne nevidíme množstvá živých medzičlánkov, ktoré by boli chodiacim dôkazom evolúcie? Pokiaľ si evolúcia nezobrala dovolenku, tak prečo okrem rýb a obojživelníkov neplávajú v riekach polo-ryby, polo-obojživelníky? Prečo v parkoch nekŕmime okrem vtákov polo-vtáky, polo-jaštery? A keď sa v zoo chodíme pozerať na orangutany či šimpanzy, prečo tu s nami nežijú polo-opice, polo-ľudia?“

               Zvláštne, od kreacionistov väčšinou počujem argument „Keď sme sa vyvinuli z opíc, ako je možné, že tu stále sú opice?“. To je pravý opak argumentu z videa. Obe tieto tvrdenia sú chybné. Evolúcia nie je priamka, ktorá za sebou zanecháva nemeniace sa medzičlánky. Tvor, ktorý sa od svojho vzniku nemenil vôbec by bol popravde veľmi zvláštnym dôkazom evolúcie, ktorá hovorí, že organizmy by sa meniť mali. Niektoré línie, ktoré sa od tej vedúcej k ľuďom odštiepili, sa ale naozaj za tie milióny rokov nijak extrémne nemenili (stále sú však v detailoch dosť odvodené a čas na nich zanechal nejakú tú stopu) a môžu teda ukazovať, ako tieto „prechodné články“ vyzerali. Ak teraz na okamih budem ignorovať fosílny záznam, stále nájdem mnoho takýchto organizmov. Autori videa odkiaľsi berú istotu, že dnes nič ako „prechodný článok“ nežije.

Polo-ryby, polo-obojživelníky? Latimérie a bahníky sú štvornožcom bližšie príbuzné ako ostatným rybám. Lezce šplhajú na korene mangrovov.

Polo-vtáky, polo-jaštery? (Pripomínam, že vtáky sa nevyvinuli z jašterov [a ani nijakých lepidosaurov], ale zo skupiny Archosauria, čo znovu poukazuje na obdivuhodný prehľad autorov videa o fylogenetických stromoch.) Krokodíly sú vtákom bližšie príbuzné, než jašterom či hadom, takže sú akýmsi „prechodným článkom“. Dodnes bohužiaľ neprežil nijaký nevtáčí dinosaurus, ktorý by zrejme autorov filmu mohol uspokojiť. Krokodíly (dovolím si to takto laicky povedať) ukazujú, ako približne vyzerali plazy predtým, než sa z nich stali dinosaury (a z nich vtáky). (Chcem podotknúť, že spoločný predok archosaurov pravdepodobne kráčal po všetkých štyroch končatinách vzpriamene a krokodíly takýto postoj druhotne stratili, takže sa na ich postoji a iných znakoch taktiež podpísal čas, ktorý prešiel od doby, kedy sa od línie vedúcej k vtákom oddelili.)

Polo-opice, polo-ľudia? Poznáme tri skupiny vyšších primátov (Simiiformes): Platyrrhini, Cercopithecidae a Hominoidea. Prvé dve skupiny majú chvost, ale tá tretia ho stratila. Na nej sa postupne od línie vedúcej k ľuďom odvetvujú gibony, orangutany, gorily a šimpanzy. Každá z vymenovaných línií je ľuďom príbuznejšia ako tá predchádzajúca. A to som do hry ešte nezakomponoval fosílny záznam.

Ďalším problémom je vytváranie umelých taxónov. Rozdeliť skupinu na ľudí a primáty (slovo „opica“ do vedy nepatrí, ak ho presne nedefinujeme, preto ho nahradím pojmom primát) je to isté, ako triediť hmyz na mravce a „ostatný hmyz“. Tak ako je mravec člen skupiny hmyz, človek je člen skupiny primáty. Hľadať polo-ľudí, polo-primáty je to isté, ako hľadať polo-šimpanzy, polo-primáty. Správne by sme mali hľadať bazálne druhy kladu Hominina.

Vedec: „No...“ (skrýva sa za knihu)

Hlas: „Nebude to preto, že žiadna sila, ani evolúcia, nemôže prestúpiť prírodné zákony ohraničiteľnosti druhu, z ktorých vyplýva, že ryby rodili, rodia a budú rodiť zase len ryby, obojživelníky len obojživelníky, vtáky len vtáky, cicavce len cicavce a ľudia ľudí?“

               Neexistuje nijaké pozorovanie poukazujúce na nejaký „zákon ohraničiteľnosti druhu“, ktorý vzišiel z predstavivosti autorov filmu. Zato ale existujú tisícky pozorovaní dokazujúcich existenciu speciácie či spoločného pôvodu všetkých živých organizmov na Zemi.

Rozumiem, že laikom sa môžu rozdiely medzi plazom a vtákom javiť ako neprekonateľná hranica. Málo kto z nich však vezme do úvahy aj blízko príbuzné operené maniraptorné dinosaury, ktoré túto bariéru šmahom zotierajú.

Nemám potuchy, prečo je vo videu človek separovaný od skupiny cicavce. Neexistuje žiadne kritérium, podľa ktorého by druh Homo sapiens nepatril do kladu Mammalia. Opäť sa vraciame k antropocentrizmu, egoistickej myšlienke, že človek je niečo viac než iné organizmy, pritom je jednou z vetiev stromu života. Rovnakou, akou je šimpanz učenlivý. Rovnakou, akou je bahník západoafrický. Rovnakou, akou je púpava lekárska. Rovnakou, akou sú symbiotické baktérie v našich črevách.

Vedec: „No snáď si nemyslíte, že ma týmto presvedčíte, že to tu stvoril ten váš Boh!“

Hlas: „Príde mi to oveľa pravdepodobnejšie než tá vaša viera v evolúciu.“

               Samozrejme, že keď evolúcii nerozumejú a evidentne veria svojim argumentom, zdá sa autorom filmu vývoj života nepravdepodobný. Zaujímavé ale je, že pre stvorenie za šesť dní nemajú dôkazy žiadne. Je veľmi naivné predpokladať, že akonáhle vyvrátim evolúciu, automaticky je platná história sveta opísaná v starej mytológii.

               Čo dodať... Video je neobjektívne, argumenty sú nedostačujúce (skôr poukazujú na nevzdelanosť autorov) a vo vyvrátení evolúcie autori zlyhali na plnej čiare.

 

Zdroje:

Amphibian evolution (Rainer R. Schoch)

Evoluční biologie (Jaroslav Flegr)

Gaining ground (Jennifer A. Clack)

Jak se dělá evoluce (kolektív autorov)

Origins of multicellular complexity: Volvox and the volvocine algae (Matthew D. Herron)

The rise of birds (Sankar Chatterjee)

Vertebrate palaeontology (Michael Benton)

Zem pred dinosaurami (Sébastien Steyer)

Zoologie obratlovců (Jiří Gaisler, Jan Zima)